História Borojo

Naša chovateľská stanica Borojo, vznikla v roku 1984 a názov je odvodený od mien Boris a Jozefína. Odchovali sme viacero  vrhov rôznych plemien a medzi prvými to boli vrhy nemeckých dôg modrej farby. Prvé výstavné úspechy zaznamenali sučky Anett Borojo a Ajša Borojo, z ktorých Anett sa stala Svetovou víťazkou a jej sestra obsadila druhé miesto. Anett sa stala mnohonásobnou šampiónkou viacerých krajín. Začiatkom 90. rokov sme zakúpili prvé šteňatá stredoaziata / SAO /. Boli to pes Kerim, vnuk známeho Barchana a sučka Li, ktorá mala turkménsky pôvod a stala sa prvou šampiónkou Slovenska. Neskôr sa  stali aj potomkovia tejto sučky, výstavne úspešnými a šampiónmi krásy. Jedným z najúspešnejších jedincov našej chovateľskej stanice bol Bekir Borojo,  ktorý pravidelne vyhrával výstavy, stal sa viacnásobným šampiónom a víťazom klubových výstav na Slovensku, v ČR, Rakúsku, Nemecku, Poľsku. Priviezli sme importované jedince z Ruska, Ukrajiny, Kirgizska, Uzbekistanu. V roku 2008 sme sa rozhodli obmedziť výstavné aktivity, pretože pohľad na naše plemeno  rôznymi vplyvmi  a najmä komerčnými zameraniami  mnohých chovateľov, sa začal výrazne deformovať. Založili sme spolu s kolegami občianske združenie Choš Chobar, ktorého činnosť sa v súčasnosti obnovila. Chov stredoaziatov v tomto združení vnímame ako jedinú cestu vedúcu k zachovaniu pôvodných typov psov žijúcich po tisícročia v Strednej Ázii. Naše plemeno známe ako SAO / stredoázijský ovčiak / chované v súčasnosti v slovenských a českých kluboch pod zastrešením FCI sa žiaľ, mení, dokonca už aj zmenilo na celkom odlišné psy, od pôvodných typov stredoaziata vo svojej domovine. Od roku 2000 sme začali tieto rozdiely vnímať a snažili sa zamerať na importy najmä priamo zo Strednej Ázie. Päť jedincov sme priviezli z Kirgizska, neskôr veľmi kvalitné psy z Uzbekistanu, z ktorých Tamerlán vynikal svojím nezlomným charakterom a stal sa v našich končinách veľmi známym psom. Vďaka jeho charakteru, známejším aako mnohí šampióni krásy. Sučka Vesta Roy Gift of Asia pochádzala od uzbeckých chovateľov Chegajovcov, ktorí so svojím psom Nik Chanom vyhrali v roku 2000 celú výstavu v Moskve za účasti stoviek stredoaziatov. V spojení s Tamerlánom dala vyborné  potomstvo, či už Palata, Peka, Sabyra  Sakči, Saka a podobne.

Posledné roky sme nasmerovali náš chov na  tadžické a afganské psy. Importovali sme tadžického psa Kaška, dvojnásobného šampióna Severného Tadžikistanu ako aj jeho sestru Kančuk. Priviezli sme psa afganskej krvi Širchana, ktorého matka Dilja je dcérou šampióna  afganského Šera. Otec Širchana je nemenej známy afganský Zambur. Priviezli sme Chamsa, syna šampióna  Chattaba a vnuka slávneho šampióna tadžického Baja. Importovali sme tadžického Chajbara, psa s vynikajúcim charakterom a afganskú sučku Sardag, Po Chajbarovi a Sardag sa narodili šteňatá, ktoré robia česť nášmu plemenu. Dva jedince pracujú pri stádach, čiže robia prácu, na ktorú je naše plemeno predurčené. Z nich sučka Irja už dala dvoch nasledovníkov Ajšu a Asyra. Priviezli sme tadžickú sučku Muchabat, z línie spomínaného Baja a Chabiba, syna Chajbara. Vďaka dlhoročným kontaktom s ľuďmi, chovateľmi, kynológmi zo Strednej Ázie, sme si vytvorili obraz, ako tieto psy žili, žijú vo svojich pôvodných krajinách, ako majú vyzerať a akým charakterom sa vyznačovať. A k tomu smerujú a budú smerovať naše chovateľské aktivity.

Mnoho našich získaných poznatkov bolo využitých v publikácii o stredoaziatoch, ktorá vyšla v roku 2018 pod názvom Stredoaziat pes pastiera.

Boris Kopeliovič