40 súbojov víťazných zdobilo Ala –Poľvona podľa slov miestnych Tadžikov. Sám Ala – Poľvon dojem super bojovníka nevyvolával, ale jeho technika bola unikátna. Nevynikal veľkou silou zadných panvových končatín, takže zvyčajne na začiatku stretu, keď sa so súperom stretli v tkzv. „sviečke“ / keďsa súperi na zadných snažia súpera povaliť na zem /, ťahal za kratší koniec. Ovládal však chvat, keď uchopiac súpera za labu prehodil cez seba a ocitol sa vo výhodnej pozícii nad protivníkom. Majiteľ Ala-Poľvona Rachmanov tragicky zahynul, keď ho zabili, takže veľa informácii o tomto psovi zostalo nevypovedaných. Ala – Poľvon sa dostal ku chovateľke Larise Kononenko, ktorej chovateľská stanica sa volá „Zaravšan“L.Kononeko spomínala, ak kupovali Ala –Poľvona, keď ho zbadali na ulici, zhŕkli sa okolo nej miestni Tadžici a nechceli veriť, že kúpila, pretože , ako tvrdili, takéto psy sa nepredávajú. Larisa prežila chvíle strachu, ale nakoniec sa všetko vysvetlilo a psa si priviezla domov. L.Latifi spomína ako v Dušanbe pod mostom pri ZOO parku , porazil Ala- Poľvon 4 súperov za sebou a potom sa chladil „usmievajúc“ v jarku s vodou. Mal dve malé rany, ktoré ani nekrvácali. Podľa slov Larisy Ala-Poľvon rád počúval a reagoval na tadžické slová. Na povel „ist!“ / stoj! /, alebo „inže bjo!“ / poď ku mne! / reagoval lepšie ako na ruské slová. L. Kononenko spomína príhodu z cvičiska, kde sa prišli pozrieť a kde pri strome stál statný, mladý kaukazských ovčiak. Tak sa napínal, že sa zdalo, že strom o ktorý je priviazaný by mohol aj vyvrátiť. Jeho majiteľ ponúkol tohto psa na test s Ala – Poľvonom. Majiteľka na chvíľku zaváhala, pretože pes mal už zuby zodraté a vôbec ten kaukazský ovčiak bol mladý, silný, omnoho mohutnejší ako Ala – Poľvon. Nakoniec súhlasila a psa pustila. Po desiatich minútach Ala- Poľvon jasne kaukazského ovčiaka zdolal, keď s ním po celý čas trepal ako s handrou. Majiteľ kaukazského ovčiaka prijal porážku a stal sa priaznivcom a neskôr aj majiteľom stredoaziata. Plemena, ktoré predtým nepoznal. Žiaľ veľa potomkov, ktorí by pokračovali v línii Al-Poľvona sa nezanechalo a aj to skôr sučky ako psy. Nevieme a ani netušíme, čo bolo toho príčinou, ale je to veľká škoda, pretože Ala-Poľvon bol skutočnou legendou, zdatný charakterovo, ale bol aj typickým psom Tadžikistanu s výborným exteriérom.